Takže žiadne bulváre, piesočné slnkom zaliate pláže a ani ruchy veľkomiest nehrozia. Vonku sa chystáme na tretiu vlnu, tak nebudeme tu riešiť niečo za hranicami všedných dní.
Aby som nezabudol, tak pôjdeme autom. Bicyklom by to išlo tiež, ale celá cesta smerom tam je do kopca. Okrem toho, iba blázon by sa šiel bicyklovať na okresnú cestu. Na Slovensku...to by som neriskoval ani v Nemecku. Dnešná atrakcia sa sama o sebe javí ako dosť skromná atrakcia. My sa pri nej zastavíme počas putovania do susedného okresu. Po prvé to máme po ceste a po druhé, keď som sa dozvedel, že niektorý konkrétny člen domácnosti tam ešte nebol, no uznajte, nie je čo riešiť.
Šípkou na fotke (áno, ten červený kostrbák) naznačujem, kam to máme namierené. Vyrážame z Prievidze po ceste I. triedy číslo 64. V Kľačne bacha! Tá dedina je dlhá ako slíž. Mierne stúpajúca, dostatočne široká a prehľadná vozovka priam vyzýva prípadného nezodpovedného vodiča motorového vozidla, aby na to šliapol. Tak to by som vám neradil. Často tam striehnu výpalníci, čo pomáhajú a chránia.
Pri krčme odbočíme na Žilinu. Trojka, štvorka, päťka, štvorka, trojka, stále trojka, dvojka. A sme tu. To boli prevodové stupne, aby ste mali predstavu o čo tu ide. Cieľová destinácia vyžaruje nejaké magické fluidum. Miesto vždy priťahovalo našich predkov. Aj mojich – rodičia s mojou sestrou, keď som ja ešte ani nebol.
Prehliadku začneme nad cestou, lebo tam parkujeme auto a neradno tu veľmi pobehovať hore dole cez komunikáciu, nakoľko celková situácia nie je dostatočne prehľadná. Nad cestou sú dve veci, ktoré stoja za zmienku. Vlastne tri, ale jednu aj tak nevidno. Je tu reštauračné zariadenie, ktoré nefunguje. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak odjakživa. Pod ňou sa nachádza krypta. V nej by mal odpočívať pán farár Jozef Bossányi. Ten jedného dňa povesil talár na klinec a rozhodol sa tu venovať pustovníčeniu na plný úväzok. Mal by tu odpočívať v pokoji, ale neodpočíva. Vandalizmus spôsobil, že bol presunutý na cintorín do Nitrianskeho Pravna.
Priatelia, miesto je to tajomné. Viaže sa k nemu totiž príhoda, ktorá nám to objektívne potvrdzuje. Kedysi dávno, presne v roku 1931, si to dolu kopcom od Fačkovského sedla šinul autobus. Pravdepodobne sa jednalo o zájazd. Pasažieri boli buď zo Žiliny, alebo z Rajca. To sa nevie presne, ale vie sa, že boli včelári. Nášmu milému autobusu zlyhali brzdy. Prekérna situácia. Hlavne, ak ste včelár a sedíte dnu. Živo si predstavujem atmosféru, čo tam musela vypuknúť. Chovatelia užitočného hmyzu sa už určite videli na onom svete. Sú chvíle, keď sa aj komunisti modlia. Toto bola jedna z nich. Modlitby zabrali a prostriedok hromadnej dopravy sa sám od seba zastavil. Včelári si vydýchli.
Na znak vďaky za zásah vyššej moci, ľudovo volaného zázrak, predali všetok med, vyzbierali sa a nechali tu postaviť lurdskú kaplnku Panny Márie. Na obrázky ktorej sa práve pozeráte.
Najvyšší čas pozrieť sa pod cestu. Je to len pár krokov, tam leží to, čo nás vlastne najviac interesuje. Najprv nás privíta taká drevená besiedka. Na naše pomery je sedenie zachovalé, čisté. Cítime sa fajn.
V Lúčanskej Malej Fatre, priamo tu, pod kopcom Reváň, pramení rieka, ktorá dala meno celému tomuto regiónu – Horná Nitra. Rieka sa nevolá Horná, rieka sa volá Nitra.
Tu sa rodí a kedysi bola dlhá 243 kilometrov. Od roku 1950 je kratšia. Povedali by ste si, že zase zázrak. Nie, na dolnom toku urobili prepojku do Váhu. Teraz meria vcelku smiešnych 170 kilometrov. Ešte počas medzivojnovej republiky, v roku 1934, bol prameň identifikovaný a aby padol do oka pocestnému, označený pomníkom. Vybudovali tu, ako som sa dočítal, štvorhranný objekt. Ja ho volám tak po našom, že monument.
Rieka Nitra má status. A nie hocijaký. Od roku 1998 sa pyšní prívlastkom národná a volá sa preto Nitra národná rieka Slovenska. Možno je to aj v preambule. Toto sa o Dunaji povedať nedá, aj keď sa postavíte na hlavu. Okrem toho má Sagan cyklaménový dres, sme preto hrdí, o hokejistoch ani nehovorím.
Ako vidno, zatiaľ je to iba taký cvrkajúci cícerok. Ale po chvíli sa zmení na potok. Potom riečku a rieku. Tečie vcelku komótne, občas sa vyleje z koryta. Od prameňa po svoje ústie klesne o 691 výškových metrov. Vlieva sa do Váhu, potom sa jej vody zmiešajú s dunajskými a v tom momente to celé získava internacionálny ráz a mala by to byť Nitra medzinárodná rieka Slovenska. A nielen kvôli tomu. Takže, keď pôjdete okolo, môžete si skontrolovať, či som pravdu písal.
