Kozia úžľabina

Autor: Igor Múdry | 17.5.2021 o 19:09 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  384x

Minule a aj predminule sme si varili pokrmy. Potom ich jedli. Logicky musí nasledovať chudnutie. Nenáročná prechádzka náročným terénom.

Nebojte sa, nebude to také strašné. Zalovil som v pamäti a archíve. Prenesieme sa v priestore a čase mierne do minulosti. Uzavretá osada Sasbachwalden v Bádensku je ako stvorená na zbavovanie sa prebytočných kalórií. Rovinu tu nehľadajte. Je to tu samý stupák.

Na hornom konci sa nachádza prírodný útvar. Samozrejme, v Nemecku by to nefungovalo bez označenia. Všetko musí byť identifikovateľné. Ale to je pozitívum. Pocestný takto nemá šancu prehliadnuť žiadnu atrakciu. Tu boli umiestnené tabule rovno dve. V pravej časti fotky vidíme smetný kôš.

Kto chce, môže putovať po okolí. Prechádzať sa po lúkach, lesných čistinkách, sadoch a vinohradoch. Medveďov sa nebojte. Majú tu iba jedného. Aj ten je iba na erbe hlavného mesta. Berlín je ďaleko.

Brandbach je potok, ktorý to má na rováši. Toľko tu tiekol, koťuha jedna, až odplavil komplet zeminu. Ostali tu po ňom iba odhalené kamene a skaly.

Údajne sa tak dialo bez pričinenia ľudskej ruky počas viacerých storočí. Získava to taký prírodný ráz. Mini Slovenský raj, s ktorým sa to, povedzme si to otvorene priatelia, nedá vonkoncom ani porovnať.

Vyčerpávajúci pokec s údajmi nám ponúka informačná kovová doska. Jazykovo zdatní jedinci tu majú šancu niečo sa dozvedieť. Ak nepatríte medzi scestovancov, alebo šprtov z prvej lavice, nezúfajte! Máte mňa. Pretlmočím do reči národa spod Tatier. Medzi fotkami.

Názov potoka je samozrejme germánska zloženina.Brand = oheň a Bach = potok. Spolu nám tak vychádza totálna blbina. Ohňový potok nebýva a ani nedáva zmysel. Bude to nejako inak.

Počasie nám praje. Slniečko svieti. Nie ako teraz, keď tu vytváram fabuláciu. Vonku totiž leje, a tak sedím doma na prípecku, pekne v suchu a píšem. Buďte radi, že to nie sú moje pamäte.

Dažďom zmáčaný terén takéhoto rázu by bol nadmieru nebezpečný. Zamračená obloha, v lese tma a klzko. Ej, rýchlo by sme si držku nabiť mohli. Alebo iný dôležitý orgán. O prívalových vlnách ani nehovorím.

Máme v podstate šťastie, že sme sa sem zatúlali až po roku 1880. Dovtedy bol totiž terén charakterizovaný ako nepriechodný. Jedine, že by ste boli koza. Lebo názov strže jeGaishölle.

Geiß je koza. Koza je taký malý kamzík. Vieme dobre, ako kamzíky fungujú na skalách. Hölle je zaužívané pomenovanie pre úzku, divokú krajinu. Jednoducho peklo. Takže Kozia roklina. To by mohlo byť.

Dĺžka trasy výstupu je 800 metrov. Zostupu tak isto. Ale nikde nie je napísané, že nemôžete šliapať niekam inam. Možností je tu ajajáj.

Inak, virtuálne sa príjemne chudne. Čitateľ sa nezadýcha, nespotí si oblečenie, nepotrebujete žiadnu poistku v prípade úrazu a nedostanete otlaky. Má to taký malý háčik. Ani neschudnete.

Ďalej tam píšu, že výškový rozdiel, ktorý prekonávame, je 154 metrov. Od 338 do 492 metrov nad morom. Predpokladám, že nad Baltickým morom. Alebo nad Nemeckým morom? Hurá, Peter Sagan práve vyhral etapu!

V prípade únavy nôh a dýchavičnosti platí tzv. Emilova zásada. Zapierame a kamuflujeme. Ja sa zvyčajne tvárim, že sa kochám prírodou. Fotenie je tiež úžasná výhovorka. Pri bicyklovaní zase do kopca pravidelne tlačím bicykel. Nemusel by som, ale šetrím reťaz.

Schodov nám nachystali ako do neba. Dvestodvadsaťpäť ich. Nerátal som ich, je to taká informácia do štatistiky, verím im. Sú drevené, ale aj kamenné.

V roku 1882, teda to som ešte nebol na svete, vznikol v obci Skrášľovací spolok. Nie, nesúvisí to s otvorením kaderníctiev. Toto zoskupenie občanov sa stará o miestne zaujímavosti. Aj o tento divoký a zároveň romantický žľab.

Pstruhová voda bez pstruhov. Tie sa nachádzajú až v spodnej časti potoka. Vzápätí, ešte v intraviláne obce, sa vlieva do väčšieho vodného toku.

Vodopády sú ten magnet, ktorý sem priťahuje turistickú komunitu. Autiak zaparkujete na parkovisku, a poď ho vandrovať. Samé o sebe je to skromný zážitok. Lebo je to vytrhnuté z konceptu. V kombinácii s ostatnými miestnymi atrakciami...tak to už ide.

Astronomická anomália. Čierna diera, v ktorej sa nič nenachádza. Niečo podobné, ako naša štátna kasa. Odtiaľ mizne všetko ešte skôr, ako tam vôbec dorazí.

Preskakovanie vodného toku a zmáčanie si spoďárov je eliminované mostami. Budovatelia ich vytvorili celkom 13. Pán Boh pri nás.

Celé to berte ako inšpiráciu na výlet. Nemusíte hneď cestovať v šíre diaľavy. Nesnažte sa mi nahovoriť, že nemáte po ruke nejaký miestny potok. Pár kalórií sme spálili, tak si vlastne zaslúžime niečo dobré a ľahké pod zub. Hybajme do pohostinstva.

A to je pre dnes všetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Za toto nemôžu "turisti"

Kollár ťaží zo zbabelosti svojich kolegov.

Autorská strana Michala Havrana

Púchovská kultúra zmizla. Zostalo len zastavané, betónové mesto (píše Michal Havran)

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barborou Zuštínovou.


Už ste čítali?