Na predošlej fotke vidíme usmievavého autora. Prvý deň na korčuliach sa vydaril. A aj keď bol do štatistík zaznamenaný pokus o krkolomný voľný pád, nášmu šikovniakovi sa podarilo ovplyvniť trajektóriu letu a telesnú schránku zaparkovať do poľa vedľa chodníka. Straty na úrode = značné. Straty na životoch = žiadne. Preto ten šibalský úsmev.
Komu niet rady, tomu niet pomoci. Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa ucho utrhne. Alebo najprv pýcha, potom pád. Áno, to posledné pasuje. Už som zvládol techniku korčuľovania. Finty pri padaní žiaľ nie. Úsmev ostáva, aj keď je Gogoľovského charakteru. Cez slzy. (Poznámka autora: V živote som nič od Gogoľa nečítal. Čerpám z nabiflených gymnaziálnych vedomostí. Prečo si človek pamätá také blbosti?)
Poradňa grátis: Chystáte sa do zahraničia? Tak vôbec nie je od veci, ak sa necháte zdravotne poistiť. Komerčne, prosím pekne. Možno si myslíte, že pre boha živého, na čo? Však vlastním medzinárodnú kartičku zo svojej zdravotnej poisťovne. No a tá je Vám v zahraničí akurát tak na dve veci. Tušíte že na ktoré. No a ešte počas sychravých jesenných rán sa ňou dá oškrabať námraza na okne auta. Čiže potrebujeme poistku a samozrejme aj hotovosť. Náprava ruky, RTG pred a po zákroku, ako aj fixácia do, povedzme že sadry, aj keď ja som vyfasoval umelú hmotu, Vás bude v Nemecku koštovať hrdých 160,00 €. Kontrola na druhý deň u lekára 30,00 €. Vy to pekne zacvakáte a poisťovňa Vám to potom, samozrejme po zdokladovaní, všetko preplatí. Aspoň tá moja to tak urobila. Nasleduje reklama, kto nechce, nech nečíta. Allianz je to. A trvalo im to iba týždeň. Preto ten šibalský úsmev.
Tu sa náš príbeh mohol šťastne končiť. Lenže človek mieni, život mení. Odborníkovi na paprčky - chirurgovi sa to hneď nezdalo, že taký mladý človek, ako som ja, potrebuje dve funkčné zápästia. Lichotník jeden! V pondelok som sa hospitalizoval, v utorok bola operácia, streda nič moc a vo štvrtok som bol vyexpedovaný do domáceho liečenia.
Tak táto posteľ nebola moja, lebo ja som mal cez deň ustlané. Fotka je tu ako ilustračné zobrazenie holej skutočnosti. Nemocničná izba ako taká. Postelí tam bolo 4 kusy + umývadlo a odpadkový kôš v rohu miestnosti. Inak ja som nebol v tej našej nemocnici prvý raz. Ja som sa tu totiž narodil. Potom som tu ležal (1x) ako školou povinné dieťa a zabudnúť nesmieme ani na výber mandlí v dospelosti. Vždy nás budili o piatej ráno s meraním teploty. Klasický ortuťový teplomer pod pazuchu a už sa veselo meralo. Lenže pokrok nezastavíš. Zaznamenal som rekord v budení, čas sa zastavil presne o 4:15(!) keď nás vydurila sestrička umývať sa. Prisahám na svoju zdravú ruku, že sme nesmrdeli! Okolo šiestej prišla osoba zodpovedná za podlahu. Ako ju tá nenávidela. Vystriedala ju druhá pani, tá zase neľúbila nočné stolíky, či ako volajú tie vojenské plechové skrinky. Samozrejme, každá osoba, ktorá vstúpila do našej komnaty, bola ženského pohlavia. Každá osoba, ktorá vstúpila do našej komnaty, sa opýtala, či sme už umytí. Tuším ich zámer. Chcú nás unaviť pred vizitou, aby sme veľmi nevystrájali. Potom sa nám podarí znovu zaspať. Dvere sa otvoria a do izby vstúpi anjel. Samozrejme najprv sa opýta...veď viete čo. Také krásne modré oči som v tomto tisícročí ešte nevidel. A to som scestovaný! Pristúpi k môjmu lôžku, namieri mi malou pištoľou na čelo a vážnym hlasom prehovorí: „Máte mierne zvýšenú teplotu." Ty brďo, bezdotykový infračervený teplomer. Pokrok sa fakt nedá zastaviť.
Dobrá rada: bez intímspreju, alebo voňavky, do nemocnice nelezte! Verte mi, výrazne si uľahčíte stávanie.
Ale to všetko boli iba také prkotiny. Môj pobyt s plnou penziou hodnotím pozitívne. Človek sa ocitne v 70-tych rokoch minulého storočia, teda čo sa týka vybavenia a aspoň mierne omladne. Neviem ako fungujú finančné toky v zdravotníctve, ale tí ľudia, čo tam pracujú za to naozaj nemôžu. Ja ich za to obdivujem. Možno som mal iba šťastie, ale ja som sa tam stretol s profesionálnym prístupom. Ešte raz, smekám svůj klobouk.
Z našej izby sme mali celkom šik výhľad. Aj som zo dvakrát denne vrhol pohľad oným smerom. Problematická bola jedine moja závislosť na kofeíne a nikotíne. Vhodne zvolenými polopravdami a slovnými oblbovákmi sme hrali so sestričkami takú hru, že ja ich akože neklamem a ani akože o tom nevedia, že okrem kávy budem vonku aj huliť. Kde je vôľa, tam je cesta. Alebo naopak?
Tak už som doma a ako vidno hneď na prvý pohľad, tak tuho premýšľam. Nad nejakými dobrými kúpeľami. Tieto by boli celkom fajn. Tam sa ráno určite nemusia umývať.
