Takže dnes to bude guláš. To je Vám teda fantastický pokrm. Dá sa konzumovať furt a preto ho treba navariť poriadnu masu. Medzi tým, ako tu tliacham 2 na 3, tak som očistil a pokrájal zemiaky. Ľaľa ich.
Bez tejto zeleniny by to nebolo to pravé paprikové. Ja som použil presne 2,5 kusov. Viac nebolo. Treba ich pokrájať.
Ono, ináč do gulášu sa všetko musí pokrájať. Jeden by si mohol aj pomyslieť, že ho vymysleli Číňania. Áno, nie je to tak.
Neviem prečo som zase začal od konca so zemiakmi, ale lepiť do pôvodného stavu ich teda nebudem. Nakolieskujeme si šikovne mrkvu .
Cesnak nikdy nič nepokazí. Celú hlavičku preto rozoberieme a pokrájame. Cibuľa je základ. Ja tu mám na fotke iba takú malú vzorku. V reálnom živote to tak chodí, že cibule dáme podstatne viac. Ja som dal raz toľko. Poznám fajšmekrov, ktorý jej dajú toľko, koľko mäsa. Priznám sa, že moja hranica sa pohybuje v polovičnej výške. Je to interesantné, ale ja keď sa babrem s cibuľou, vždy som taký dojatý, že sa mi slzičky tak akosi spontánne ronia.
Do toho najsamväčšieho kastróla dáme olej, lebo masť momentálne nie je v dosahu. Cibuľu s cesnakom tam bez okolkov vysypeme. Poriadne im podkúrime. Občasne sa mrkneme do hrnca a len tak, čisto pre istotu, to pomalým a rozvážnym pohybom premiešame. Cibuľka získava jesennú farbu a to je jasný signál, že dozrel čas a treba pridať mäsko.
Toto je konkrétne hovädzinka. Mäso, to je kapitola sama o sebe.
Samostatná kapitola o mäse:
Podľa pôvodu živočícha, nachádzajúceho sa v tejto krásnej chvíli v našom hrnci, rozdeľujeme aj guláše. Poznáme hovädzí, bravčový a bravčovo-hovädzí guláš. Ešte som jedol baraní a srnčí. Všetko ostatné sa už medzi guláše nepočíta. A nech Vás ochraňujú všetci svätí, ak tu niekto čo i len náznakom spomenie tofu!
Mäsko opekáme. Nie že by sme ho nutne potrebovali mať opečené, ale robí sa to takto.
Po chvíli pridáme červenú pomletú papriku. Sladkú. Kto chce, nech si tam šmrncne aj čípoš. Dôležité je, aby nám paprika neprihorela. Údajne sa to stane co by dup. Nerozpakujeme sa preto, dáme hrniec nabok mimo tepelný zdroj, nasypeme papriku a premiešame.
Teraz sa bude dusiť. Aby to bolo technicky možné, musíme pridať kvapalinu. Môže to byť aj voda. Dá sa. Ale ak máme po ruke dobré = kvalitné víno, tak rozpaky o vhodnosti jeho použitia nie sú na mieste.
Zalievanie v praxi:
Teraz je presne tá jedinečná chvíľa, kedy budeme dochucovať. Mal som pre Vás pripravenú aj ilustračnú snímku, ale kompozícia na nej bola veľmi biedna. Autocenzúrne som ju zmazal. Ale: pridáme soľ, čierne korenie, čerstvo namleté čierne korenie a to je asi všetko. Z každého podľa vlastného uváženia. Dusíme do, minimálne, štvrť na tri, aj viac. Hovädo je hovädo.
Dovoľte, aby som sa vrátil celkom na úvod dnešného článku. Nadpis znie: štvorchlapový guláš. Je to preto, lebo ho budeme jesť štyria chlapi. No viete si predstaviť, že by takéto mäso požívala ženská, alebo nejaké deculo? Bravčové koleno sa volá.
Rýchlejším to už došlo, budeme, vlastne už varíme bravčovo-hovädzí guláš. Mohli by sme robiť aj hovädzio-bravčový, ale to mi znie nejako smiešne. Normálne by som to robil postupne v jednom obrovskom hrnci. Najprv kravičkové a potom by sa pridalo prasiatkové mäso. Ja som zvolil bé variantu. Bravčovinu som pripravoval rovnakým technologickým postupom ako hovädzinu v inej nádobe. Obrazová dokumentácia v skratke:
Keď je podusené, mäso musí byť vo fáze o dva kroky viac ako je polomäkko, pridáme k nemu papriku a...na toto by som na 100 bohov zabudol, veď preto som to dal aj do názvu článku...pokrájané rajčiny! Štyri boli použité. Možno by bolo dobre spomenúť si aj na zabudnuté zemiaky. Šup...a sú v hrnci. Za dvadsať minút je to finito. Majoránku nezabudnúť!!!
Určite by sa ma niekto rád opýtal: „A čím sa to bude zapíjať?" Tak tu je moja odpoveď. Zvolil som nasledovný a vcelku jednoduchý kľúč. Južné oblasti budú zapíjať najlepšie že vínom. Severné okresy našej rodnej hrude zase pivom. Prievidza je v strede, tak Prievidžania môžu aj jedno aj druhé.
Veľa úspechov pri sporáku!
