Dalo by sa, ej veru dalo. Keby však bolo s kým.
Preto som sa rozhodol, že napíšem tento samizdat a uverejním si ho.
Kde?
Predsa na mojom blogu.
Áno mám svoj vlastný blog na Blog.sme.sk.
Už tretí deň a Admini nič.
Jáj Bratislava, tam sa asi inak oslavuje ako tu na vidieku.
Nevadí. Ja si počkám. Komunisti nás vyškolili dobre. Slovák keď vidí rad, tak sa postaví a čaká a čaká. Možno sa raz dočká. Aj mne sa to určite podarí. Dúfam.
Viem že to asi nie je bohviečo, čo tu krvopotne chystám zosmoliť. Nechcem sa hrať ani na profesionálneho žurnalistu a už vonkoncom nie na spisovateľa. Chcem iba vypovedať svoje myšlienky a názory a trošku si poklebetiť s kolegovcami blogermi, spoznať nových ľudí a možno na starých zabudnúť.
Nasadil som si slúchadlá a počúvam Carlosa Santanu. Mohol by som to počúvať do nekonečna. Neberte ma za slovo, toľko času zase nemám. Ani na počúvanie a ani na čakanie na zaradenie medzi blogerov.
Prečo u mňa vždy platí Murphyho zákon: Rad v ktorom stojíš Igor sa posúva najpomalšie zo všetkých.
18.11.2007, 0:27