Starý boh ešte žije

Autor: Igor Múdry | 27.7.2015 o 7:07 | Karma článku: 7,14 | Prečítané:  713x

Dnešný text je treba poňať, s istou rezervou, ako kombináciu hodín dejepisu, zemepisu, náboženstva a samozrejme aj telesnej výchovy a cudzieho povinného predmetu - nemčiny. Takže tak. A mrkneme sa aj do Štrasburgu.

Ako vieme, za všetko zlé na tomto svete môžu peniaze. Keď ich je málo, je zle. Keď ich je tak akurát, máli sa nám to. A ak je ich habadej, tak nevieme čo od rozkoše.

Citujem na tomto mieste Járu Cimrmana: Ve své studii "Sbírejte pohádky", otištěné v anarchistickém časopise "Doutnák", píše: "Jak vlastně připravujeme naše děti na život ? Čteme jim před spaním příběhy, v nichž nejmladší a odstrkovaný princ dostane nejkrásnější princeznu, hloupý Honza přelstí všechny chytráky a Smolíčka Pacholíčka zachrání na poslední chvíli jelen. Když děti vyrostou, vykročí do života, v němž odstrkovaný nakonec stejně ostrouhá, naivní sedne na lep chytrákovi a zatímco si na člověku smlsne kdejaká havěť, jeleni se klidně pasou. Taková literatura - uzavírá Cimrman - je podle mého soudu dětem nebezpečnější než alkohol či zápalky".

Úplne sa s ním stotožňujem. Zabudnime na životu nebezpečné rozprávky a venujme sa radšej prekonaniu prekážky, ktorú nám do cesty postavil osud (boh, náhoda, čort odin,...) – alkoholický nápoj.

Predaj domácich produktov priamo z dvora je v tomto kraji obľúbená forma obchodovania.

Vitamíny potrebujeme. Na forme, v akej ich dostaneme do organizmu, až tak veľmi nezáleží.

Nie sú celkom padnutí na hlavu. Všimnite si kameru v pravom hornom rohu.

Minule mi jedna virtuálna priateľka zaslala prostredníctvom sociálnej siete výčitku, že text pod fotkou sa niekedy nezhoduje s obrázkom. Tak tu je špeciálny komentár. Na fotke vidíme zátišie, ktoré je tvorené jedným párom identických sklenených obalov, naplnených čírou kvapalinou - čerešňovicou. Objem majú 0,35 litra, obsah alkoholu náplne je 45%, cena 7 € za kus. To je ale nuda.

Tu je to už o poznanie pestrejšie. Slivovička a vedľa niečo z červeného koreňa. Priznám sa, že to druhé som ešte nepil, ale kvôli vedeckým účelom dokážem odhodiť všetky zábrany a podujmem sa okoštovať túto dobrotu.

Pomaly sa už dostávame k najvyššiemu bodu dnešnej našej poznávacej prechádzky.

(Samozrejme že ani na sekundu nepochybujem o tom, že sa vyznáte. Nielen vo všetkom, ale aj vo víne a destilátoch. No a u nás v dedine, ktorá sa volá Sasbachwalden, je vinársky závod. Volá sa Alde Gott (to ako ten zlatý slávik z Prahy) a pod touto značkou aj produkuje svoje výrobky. Víno a pálenka sú to konkrétne. Preklad znie priam biblicky – Starý boh. Možno malo byť veľké „B“. Sága, ktorá nám to pomocou môjho amatérskeho prekladu všetko ozrejmí, nasleduje v priamom slede.)

Je to miesto, ku ktorému sa viaže príbeh, bez ktorého by tu nič nebolo také, aké to je dnes. Nachystajte si šnuptichle, lebo romantika sa začína. Tri, dva , jeden...včul!

Legenda o „Starom Bohovi“

Po tridsaťročnej vojne bolo celé okolie tak ľudoprázdne, že dlhé hodiny nebolo možné nájsť, resp. stretnúť žiadneho človeka. Jedného dňa, pri pátraní po nejakých, vojnu preživších osobách, prišiel na toto malebné miesto jeden mladý muž. A hľa, stretol tu mladú ženu a pri pohľade na ňu sa neovládol a zvolal svojou materinskou rečou samozrejme aj s miernym dialektom:

„Alde Gott lebt noch!“

(Starý Boh ešte žije!)

Nuž ako ináč, padli si oni dvaja do oka a bola z toho svadba. Následne sa presunuli sa do údolia a zasadili vinič hroznorodý. No a toto pamätné miesto bolo neskôr označené nápisom: „Alde Gott lebt noch!“ Vy ale už viete, čo to znamená.

Nachádzame sa 301 metrov nad morom. Asi Baltickým. Fotené z východnej strany smerom na západnú, to dá rozum.

Ale ako vidno priatelia, nie je to s nami ešte také zlé, lebo láske sa tu darí aj v tomto tisícročí.

Pohľad do údolia nám mierne špatia elektrické drôty, ale teda zase kvôli chvíľkovému dobrému dojmu sa neoplatilo ich zhadzovať. To by bol drahý špás.

Táto stará čerešňa má už toho čosi za sebou.

Táto mladá čerešňa má toho ešte veľa pred sebou. Nech sa jej darí.

Ako vidno na tabuľke, obec je to kvetinová a vínová. Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1347 a počet obyvateľov je 2350.

Za zmienku stojí fakt, že sa tu nachádza od 8000 do 10000 čerešňových stromov.

Obec sa rozkladá v nadmorskej výške od 173 do 1164 metrov. Kto už raz v živote mal tú česť ísť cez Valaskú Belú, vie o čom to celé je. Lazy sú to.

Teraz bude nasledovať sľubovaný mrk na Štrasburg v susednom Francúzsku. V centrálnej pozícií fotografie je taký kostolík s vežičkou. V skutočnosti je to katedrála ako svet.

Aha! Na pravej strane vidieť kúsok tej našej vinárskej fabriky. Robia tam exkurzie, tak to tam pôjdem vo vašom záujme raz preskúmať a podám správu.

Cyklisti, bežci a aj prechádzkari tu majú fantastické podmienky pre ukojenie svojich vášni.

Ako vidno, práca vo vinohrade, navyše v náročnom a kopcovitom teréne, je namáhavá a veru aj životu nebezpečná. Jozef tu teda šťastie nenašiel.

Bio a eko - strecha.

Pomaly zostupujem do intravilánu obce.

Butilky sú nachystané. Všetko chce však svoj čas. Vinár sa ešte veľakrát pôjde lopotiť do vinohradu, kým sa bude úroda zberať. To nie len tak. Nikde na svete nie je nič zadarmo. Ani v Nemecku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?