Kolo, kolo mlynské

Autor: Igor Múdry | 14.6.2014 o 8:04 | (upravené 14.6.2014 o 20:33) Karma článku: 6,65 | Prečítané:  963x

V pondelok sme tu mali až neskutočný hic. Ten horný to tak asi chcel, aby sme sa na Ducha, ako hovorievala moja rišňovská babka, schovali do studených kostolných interiérov a svätili tento deň.

Na tomto mieste môžem zodpovedne pri plnej mysli (dve pivá sa nerátajú) prehlásiť, že kresťanské Nemecko oslavuje cirkevné sviatky presne rovnako, ako kresťanské Slovensko.

„Fašiangy, Turíce, Veľká Noc bude...“ – síce sa to rýmuje, ale v kalendári sú Turíce posledné v poradí. Budeme si pamätať, že sú 50 dní po Veľkonočnej nedeli. Nuž a to bolo v tento pondelok.

Jasné že nechápete, čo má s tým spoločné tá chajda, ktorú tu ukazujem. Veľa, lebo je to mlyn. A prečo? Lebo v Nemecku majú na Ducha zároveň pamätný národný deň mlynov.

Už som spomínal, že v našej obci je takmer všetko? Správne, aj vodný mlyn sa tu nachádza. Je to jeho funkčná obnovená replika. 4x do roka je sprístupnený širokej verejnosti. Dnes je ten deň D, tak niet čo riešiť, ide sa mlieť.

Vyrážame. Štartovné propozície: vzdialenosť do objektu – 2,5 km, teplo ako naozaj, bezoblačno, v jednom kuse do kopca, poloha bez väčších problémov dostupná aj osobným motorovým vozidlom. Je preto viac ako logické, že za dopravný prostriedok sme zvolili pešibus.

Kolo,kolo mlynské,

za štyri rýnske.

Kolo sa nám polámalo

a do vody popadalo,

urobilo bác.

Vezmeme si hoblík, pílku,

Zahráme sa ešte chvíľku.

Až to kolo opravíme,

tak sa zatočíme.

Ej, bisťu, boli že to časy, keď som ja do škôlky chodieval. To už sme za dedinou a začína sa stupáčisko. Trasa vedie cez vinohrady a je tesne po obede. Vtedy sme v škôlke vždy spávali. Tak človeka najprv naučia na siestu a potom to v škole a robote každému vadí.

Krátky rozbor básne, druhý riadok. Ako obeživo sa vtedy dávno používal zlatý a strieborný rýnsky. Razili ho na objednávku pre nemeckých kurfirstvo (stredovekí papaláši). Len tak pre zaujímavosť, sme 12 kilometrov od rieky Rýn, čo je konšpiračná náhoda ako Brno.

Mlyny sa budovali veterné a vodné. Mokrý som ako myš, funím ako parný rušeň a smädný som ako ťava. Ale už sme na dohľad a najhoršie je za nami.

Mlyn, o ktorom je reč, sa volá Straubenhöf – Mühle. Pekne po našom to je mlyn v Štraubovom funduši. Nesie meno svojho staviteľa – Andreas Straub. Postavil ho v roku 1789 na mieste, kde stál  zastaraný mlyn s gátrom.

Až do roku 1938 slúžil svojmu účelu, na mletie obilia pre miestnu komunitu. Funguje na základe vrchného pohonu mlynského kolesa, čiže voda je privádzaná zhora a jej váha koleso roztočí.

Hneď vedľa hospodárskej budovy je studnička. Ako inak, vhodná iba na umývanie. Kto chce piť a jesť, nech ráči ísť do krčmy.

Toto nie je mlynský, to je brúsny kameň. Tento konkrétny model je na ručný pohon a zdá sa byť už definitívne vyradený z prevádzky. Mlyn by dopadol tak isto, nebyť toho, že ho v rokoch 1983/84 a 2000/01 kompletne zrenovovali. Odvtedy je opäť plne funkčný.

Kto maže, ten ide. Kedysi sa do ložísk používala kolomaž. Vedľajším produktom pri výrobe drevného uhlia je decht. Fajčiari vedia o čom hovorím. Zmieša sa s tukom a to je kolomaž.

Strecha je výsostne bio produkt.

V súčasnosti je mlyn chránená  technická pamiatka vo vlastníctve obce Sasbachwalden. Najvyšší čas, aby sme si obzreli interiér.

Tiahlo je predchodcom diaľkového ovládača. Pritiahneme k sebe, koryto s vodou je umiestnené nad koleso a toto sa krúti. Odtlačíme od seba, korytu smeruje vodu vedľa kolesa a ono sa ani nehne.

Pohyb je prenášaný hnacím kolesom, ktoré bolo do roku 1870 vyrobené celé z dreva. Teraz je rám kovový, ale ozubenie je stále drevené. Ak sa zub vylomil, nebol to problém vymeniť ho.

Zrno sa nasype cez násypku medzi mlynské kamene. Spodný kameň stojí a horný v latkovom debnení sa točí. Nemyslime si, že zrno je hneď pomleté. Aby sa dosiahla požadovaná akosť, je nutné, aby bolo 7 až 8x pomleté postupne. Vrchný pohyblivý kameň sa po každom mletí musí prestaviť. Zníži sa medzera medzi kameňmi a múka je jemnejšia. Toto všetko sa nachádza na hornej plošine v mlyne.

Na spodnej plošine – prízemí je skriňa v ktorej je šesťhranné sito. Trasie sa a pomocou neho sa múka oddeľuje od šupky zrna – otrúb.

Samozrejme tento odborný výklad som si nevycucal z prsta. To sme sa dozvedeli od sprievodcu aj s praktickou ukážkou.

Cestou domov sme sa ešte zastavili pri týchto exotoch. Aspoň že miestne lamy majú pudlíkovský zostrih.

Symbolika. Fortieľ a pracovitosť každej generácie je základom pre rozvoj a rast tej budúcej.

Po návrate do dediny prechádzame vedľa kúpaliska. Bazény, tobogany, hlava na  hlave. Parkovisko, mimochodom zadarmo, je plné. Niektorí návštevníci parkujú preto na trávniku vedľa hlavnej cesty. U nás na Hornej Nitre by už dávno mali nasedené od ochrancov zákona papuče a veselo by sa ryžovalo. Každý turista, ktorý sa vracia je dobrý. A vracia sa iba spokojný turista.

Na záver len toľko. Nezabúdajme, že okrem veterných a vodných mlynov sú tu ešte jedny mlyny. Nemusíte veriť v ich existenciu, ale oni si aj tak melú. Síce pomaly, ale isto!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?