Čičmiansky úsmev

Autor: Igor Múdry | 20.10.2011 o 6:56 | (upravené 20.10.2011 o 9:18) Karma článku: 9,93 | Prečítané:  1524x

Nebudem sa tu ja veru okúňať, ako keby som chodil okolo horúcej kaše, ale pustím sa zaraz do tohto reportu. Poviem Vám to takto pekne na rovinu, však aj tak Vám to už došlo, ideme do obce Čičmany. Kto chce, nech sa pridá, vstup je voľný a možno aj mládeži prístupný. Joj, to by som bol zabudol povedať, že ideme, ako ináč, na bicykloch.  

Účastníci dnešnej púte, dve mužné osoby mužského pohlavia, si dali spicha Na brode v Lazanoch. Tí, ktorí pravidelne, občas a snáď nie iba výnimočne, zablúdite na tento blog a prehŕňate sa v mojich slohoch, tak Vy viete, že to je krčma. Vy, čo ste tu 1x, tak to viete už tiež. Dorazil som prvý a čakanie som si spríjemnil pivečkom.

01.JPG

Na obrázku je zátišie z Tužinskej krčmy. Široko ďaleko najlepší mok. Bratia by povedali: „To pívo má ale říz!" a mali by neodškriepiteľnú pravdu. Tak som si dal po jednom do každého pedálu. Lebo doterigať sa sedla Javorinka (793m je na tabuľke) nie je žiaden špás.

02.JPG

Ale...výstup sme prežili a nič nám nebráni absolvovať zaslúženú prestávku.

05.JPG

06.JPG

Vylogal som viac ako polovicu zásob tekutín. Začiatok septembra, teplý slnečný deň a posledných 15 kilometrov bola rovina stále viac a viac naklonená.

03.JPG

04.JPG

Pokus o umenie. Rozhodol som sa, že Vás sem tam obšťastním pôvodným autorským počinom.

07.JPG

Domčeky v strede fotky - to sú Čičmany. Počas siesty sme sa dohodli, že naspäť pofrčíme touto istou cestou.

08.JPG

Vyrazili sme totiž dosť neskoro a bolo by vhodné doterigať sa domov za svetla. Tak a sme v Čičmanoch.

09.JPG

10.JPG

Vzhľadom na celkový stav mojej telesnej schránky, teraz už umáranej nielen smädom, ale aj neustále sa zväčšujúcim pocitom hladu, ktorý dávno už nie je iba pocitom, vynecháme akýkoľvek neuvážený pokus o exkurziu obce a zamierime priamo do krčmy.

11.JPG

Stojan na tátoše má štýl. Gélové sedlá vymieňame za drevenú lavicu. To je lahoda!

Po chvíli prišla švárna krojovaná devucha: „Čo si budete priať?" Taká obyčajná veta, ale teda ako ju povedala! Myslel som že sa zastavil vesmír. Mohol som si priať čokoľvek. Možno dokonca aj všetko. Zmohol som sa akurát na artikulované mékanie: „Liter nejakej minerálky. Na cestu naspäť. Takej v plastovej fľaši a nemusí byť ani bublinková." Pozrela mi smutne hlboko do očí a s tým naj naj odzbrojovacím úsmevom na svete tíško riekla: „Bohužiaľ nemáme." Totálne spacifikovaný som sa zmohol iba na - „2x pivo a bryndzové halušky."

13.JPG

 

Posilnení kalóriami sa vydávame na spiatočnú cestu. Ten v strede je Kľak...

15.JPG

...a nasleduje jeden pekný strom.

17.JPG

Prísahám, že ja som ten cigaretový ohorok poctivo zahasil v popolníku.

18.JPG

Nazdar nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?