Jeden svet v Prievidzi – filmový festival

Autor: Igor Múdry | 22.3.2011 o 21:30 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  872x

Nám, pracovným turnusákom, poslušne plniacim uzávery posledného zjazdu ľubovoľnej, momentálne vládnucej strany, že za prácou sa musí cestovať do šíreho sveta, sa nepošťastí byť vždy v tú správnu chvíľu na tom správnom mieste. Pravidlo, že ja sa všetko dôležité dozviem ako posledný a väčšinou aj tak po funuse, bolo v tomto prípade porušené. Informácia, aby som necestoval do sveta, že veď svet príde sem k nám, bola doručená načas a neklamala. Preto vypnite mobily, došuchocte konečne cukríčkami, lebo predstavenie sa začína.

01.JPG

Filmový festival „Jeden svet" zavítal medzi nás, priamo sem na Hornú Nitru, už štvrtýkrát. Samozrejme, neprišiel sám od seba, aj keď je putovného charakteru. Pravda je taká, že sám, bez správnych ľudí by bol stratený ako kôl v plote. Nie všade majú také šťastie, aby v ich komunite žili ľudia s charakterom, aký má IvanMatej. Oni, plus dobrovoľníci to celé spískali. Vďaka za fantastický zážitok.

12.JPG 11.JPG

Volám to že pozitívna depresia. Dokumentárne filmy, ktoré sme zhliadli boli väčšinou takéhoto kalibru. Ťažké príbehy z reálneho života. Lebo nie všade je život ľahký ako pierko. Ale žiť sa musí.

02.JPG 03.JPG

Lenže neboli by sme to my, keby sme iba dojato zízali na filmové plátno. Pretože my, tí menej aktívni a angažovaní, sme dostali šancu kúpiť si odpustky za naše činy, hriechy a či iba pasivitu. Vďaka sponzorom pôjde výťažok z celého vstupného na zaplatenie operácie - transplantácie jednej očnej rohovky pre troch slepých ľudí v Afganistane.

04.JPG

Okrem bábik bolo možné zakúpiť aj rôzne iné výrobky. Knižky, tričká, odznaky a ako hovorím, aj kadečo iné. Spodný limit ceny bol stanovený, vrchný nie. Úsmev dobrovoľníčok za pultom bol samozrejme zadarmo.

05.JPG

Darmo by ste tu hľadali nejakú svetovú, či aspoň slovenskú rýchlo kvasenú celebritu. Absencia červeného koberca spôsobila, že sa nedostavili. Prišli však osobnosti.

06.JPG

Napríklad taký Michal Hvorecký nám ukázal svoju zaujímavú fotoreportáž z cesty po Afganistanu. A veru nám to poriadne natrel! Podľa akéhosi prieskumu sa Slováci najviac boja Afgancov, aj keď sme živého Afganca pravdepodobne ešte nikdy nestretli. Tak nám treba!

07.JPG

To by som si asi do smrti neodpustil, aby som sa v Prievidzi nezúčastnil diskusie s pánom Antonom Srholcom. Aj keď...ako povedal: „Odpustiť môžeme, ale zabudnúť nesmieme!" Samozrejme on to adresoval boľševikom.

08.JPG

Spomenuli sa vážne a smutné témy. Ale iba okrajom. Nerád sa totiž vracia vo svojich spomienkach do čias, keď sedel v chládku. Vlastne v teple, smerom k peklu - 98 mesiacov v uránovej bani v Jáchymove. Asi mu aj preto pán Sokol povedal, že nemôže byť farár, lebo v bani fáral.

09.JPG

Tak som sa dozvedel, že on nie je farár, ale je kňaz. Farárov je málo, lebo taký farár potrebuje mať farnosť. U nás sú údajne iba 3% kňazov farármi. Všetko zlé je na niečo dobré. Keby sa Sokol nezaťal, dnes by sme o pánovi Srholcovi ani netušili a on by teraz určite nerobil to, čo robí.

10.JPG

Som rád, že som sa tejto akcie mohol zúčastniť, aj keď iba ako pasívny divák. Videl som pútavé dokumenty, stretol interesantných ľudí. Za tú trošku peria, čo sme tam pustili, to rozhodne stálo. Ešte raz vďaka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?