Prerušená reťaz šťastia 1976

Autor: Igor Múdry | 25.1.2011 o 10:36 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1868x

Dnes bolo v škole tak fádne. Ani telesnú sme nemali. Vtedy to stojí za figu borovú, lebo nemôžeme okukovať dievky. Už aby som bol doma. Naši sú ešte v robote, tak sa môžem vypariť von hrať futbal. Musím to využiť, lebo ak sa to všetko prevalí, dostanem zaracha. Ani žiadna telka nebude. To bude naprd, lebo Miro hovoril, že v sobotu večer budú dávať nejakú šikovnú Mejkpísovú a aj v tom einkeselbuntesi budú hanbaté tanečnice. A ono sa to raz určite prevalí. Tá krava ma dnes teda nemusela vytiahnuť pred tabuľu. Ako to môže vedieť, že zase som sa nič neučil. Ale raz s ňou vybabrem a mrknem sa do učebnice. Že neučíte sa pre známky, ale pre seba, bla-bla-bla. Tak načo potom skúšajú. Ešte že som si prezieravo zabudol žiacku knižku doma. Veru, niekde som počul, že šťastiu treba pomôcť. Vraj také šťastie praje odvážnemu. To sa mám akože priznať? Čo ste pipi? Teraz? Práve keď frčia štyria tankisti so Šarikom?

Tak, už som skoro doma, ešte mrknem do schránky. Minule som ju zabudol vybrať. No to keby ste počuli, koľko rečí mali tí dospeláci, skoro ma z toho vystrelo. No čo tu máme. Ako vždy denná tlač - Práca. Aha, aj nejaký dopis tu je. Adresa žiadna, známka tiež žiadna, obálka nezalepená. Inak najkrajšie známky chodia z Magyarposta. Lenže my sme ešte od nich žiaden list nedostali. Mal by som si asi upratať izbu, lebo pomaly už strácam prehľad. Lenže to by mama hneď vytušila, že som niečo vyparatil. Vôbec nemám, do frasa tam, šťastný týždeň. Oči mi dopadnú na obálku. Viem, že cudzia pošta by sa nemala čítať, ale veď adresa tam nie je, ani zalepené to nie je. Môže to byť aj pre mňa. Iba jedným očkom sa mrknem. Zaujímavý názov - reťaz šťastia.

Zabudli ale napísať aké šťastie ma postretne. Keby aspoň naznačili. Čo ja viem, že do rána vyhorí škola, budú zase uhoľné prázdniny. Alebo že mi dá Soňa z béčky pusu. Samozrejme to nesmú vidieť fagani z triedy. To by zase bolo blbých žvástov. Teda aj minule. Fajčíme si bétečky v parku za školou a Miro vraví, že aj tak videl, ako som posielal lístok Alene. Tak som po ňom skočil a poriadne s ním oplieskal o zem. Aj okuliare som mu dolámal. Inak my sme s Mirom najlepší kamaráti. Potom sme išli za jeho otcom, či by mu nezalepil tie dioptráky, lebo on robí v chemickej a tam majú také lepidlo, čo všetko zalepí.  Prečo to tu len nenapísali aké šťastie. Namiesto toho iba kopec príkladov nešťastia, čo sa mi môže prihodiť v rodine. Ale veď ja nemám ešte založenú žiadnu rodinu. Čo im už celkom haraší? To mám teraz šesťkrát opísať štyri strany ťukané na písacom stroji? To nemyslia vážne, čo som spadol z maliny? Mám ja kedy na debiloviny? Ani stroj doma nemáme. Radšej to vyhodím do koša. Oj, to bol dobrý nápad! Ráno som zabudol vysypať smeti. No utekám na ten fucik. Kým prídu naši z roboty domov,  musím stokrát napísať, že cez prestávku nesmiem lietať ako šarkan a špongia sa nehádže do učiteľa. Za toto ja nemôžem, lebo má sa vedieť správať. Vtrhne si hocikedy do triedy a ani nezaklope na dvere. Potom to tak aj vyzerá, keď nás vychovávajú takéto osoby. Ale keď sa zlepia nad sebou štyri čínske perá izolepou, tak...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?