Nedeľa je najviac demokratický deň v celom týždni. Nebojme sa na plné ústa povedať, že má priam anarchistický nádych. Každý si počas nej môže robiť čo len chce. Prácožrúti idú do rachoty, aj keď pravda je taká, že nemuseli by. Iní si zvyšujú ego rozličnými domácimi prácami - napríklad opravujú auto. Ďalší pozdvihujú hladinu adrenalínu v krvnom obehu rýchlou, lež zároveň bezpečnou jazdou v ľavom prúde po diaľnici. Hladoši vyrážajú na návštevy, aby domácim vyplienili chladničku so špajzou. Až štyria zo stovky sa radi prechádzajú po parkoch. A dokonca sú medzi nami aj také šialené osoby, ktoré to stihnú všetko počas jednej uzimenej nedele, pričom spontánne odignorujú politické dianie akéhokoľvek druhu. Poďme na to! pokračovanie článku
S neskrývaným úžasom pozorujem na svojej osobe, že sa dostávam do stavu (snáď len nie do veku), kedy sa moja myseľ totálne harmonizuje s telesnou schránkou. Nie že by bola rovnako mľandravá, ale konečne pochopila, že moje športové cyklistické výkony dosahujú olympijské rozmery. Lebo vezte, že ako nás kedysi v kolektívnom duchu vyučovali, na olympiáde nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa! Predbehujú ma rodiny s malými deťmi a nekompromisne mi ukazujú svoje vzďaľujúce sa chrbty aj pokročilí dôchodcovia. Ale mne to nevadí, lebo ja idem za svojim cieľom. Inak len tak na okraj, dnešný článok bude mať nesmiernu informačnú hodnotu. V akciovej ponuke sa nachádza jemná koketéria s humorom, nesmelé náznaky filozofických úvah a kulinárska aktivita. Ani náznakom sa neobtrieme o nejakú vnútroštátnu opičinu vrátane volebných kortešačiek. Juj, aj by som skoro zabudol, bude aj trochu sexu. pokračovanie článku
Už viac ako dva týždne sa urputne snažím zbúchať tento článok a furt mi niečo do toho vbehne. Fakt neviem, ktorý idiot vymyslel také tie tenké kotníkové ponožky na letné obdobie. Jedna taká mrcha nám vbehla v práčke do bubna a odtiaľ samozrejme do hadice. Tak som bol kruto vydurený od výpočtovej techniky k bielemu spotrebiču. Operácia sa podarila, pacient neprežil. Vylovenú ponožku som kvôli ustáleniu hladiny adrelanínu praskol do smetného koša. Hneď mi je lepšie. Ale čo som chcel povedať? Aha...že každý má na niečo bunky. Aj ja mám jednu. Volá sa chuťová. Hocikedy, a to prosím pekne vôbec nezávisí, či je noc, alebo deň, vyšle impulz môjmu mozgu. No a ten jeden nenažratý primitív, stále ešte hovorím o mojom mozgu, tak on nedokáže racionálne uvažovať. Prakticky stále myslí iba na dve veci. Po impulze chuťovej bunky už iba na jednu. Podlým spôsobom vytvorí pocit hladu a pokiaľ sa tu ja budem trápiť pri sporáku, on si bude listovať, zašitý s kamarátom zadným mozgom, určite nie v knihe receptov. Ja ich veľmi dobre poznám! V hanbatom obrázkovom časopise sa budú prehŕňať! No, a ja musím vo fertuche šaškovať. pokračovanie článku
Nebudem sa tu ja veru okúňať, ako keby som chodil okolo horúcej kaše, ale pustím sa zaraz do tohto reportu. Poviem Vám to takto pekne na rovinu, však aj tak Vám to už došlo, ideme do obce Čičmany. Kto chce, nech sa pridá, vstup je voľný a možno aj mládeži prístupný. Joj, to by som bol zabudol povedať, že ideme, ako ináč, na bicykloch. pokračovanie článku
Prisahám vačku, že táto akcia nebola umelo nachystaná. Spontánna bola. Hlboko som sa zamyslel a ešte hlbšie zaspomínal. Pred rokom sme boli na výročie SNP v Čičmanoch a pred pred rokom v Gaderskej doline. Tento krát sa zameriame na komunikácie okresného významu. Súbežne sa pokúsime sa zabiť niekoľko múch jednou ranou. Nebudeme my z rozmaru týrať vlastné telá stúpaniami do kopca, drať si zo zábavy dezén na kolesách bicyklov, či zapekať brzdové systémy v pekelných zjazdoch. Budeme predovšetkým pátrať. Čítal som totiž knižku. Božinečku, ako to intelektuálne znie. Nech mi je v tejto chvíli poľahčujúcou okolnosťou fakt, že to bolo pekelne dávno. Celé to pojednávalo o japonskom bojovníkovi, ktorému zabudli oznámiť, že vojna sa už skončila. Chudáčisko, bránil pozíciu asi 20 rokov. Nuž a pri hojnom výskyte občanov s 255 v našich končinách, nám hrozí dosť vysoké percento, že sa Šťastena usmeje a nájdeme ho. Zabudnutého odbojára. Alebo aspoň Yetiho. Ja to celé pre Vás pofotím. pokračovanie článku
Pracanti sa rozhodli, že nebudem cez víkend len tak bezcieľne povaľovať šunkami. Bola vyslovená požiadavka, aby som pohol kostrou a uvaril nám guláš. Samozrejme taký, ako sa patrí. Nuž a ja, týmto polichotením zahnaný až kamsi do kuchynského kúta, som sa lapil na hodenú udičku, ako taký stokilový sumec na dážďovku. Poďme teda variť. Ale to Vám už teraz hovorím, ulievať a zašívať sa mi tu nebudete! pokračovanie článku
Ja fakt neviem, čo som to za odľuda. Všetci občania EÚ toto leto nepretržite bedákajú, že sa v jednom kuse leje z olovenej oblohy dážď, iba ja musím byť vždy výnimka. Bolo by to terno, nostalgicky a samozrejme s presne odmeranou dávkou melanchólie pozorovať, ako lenivo stekajú kvapky po oknách. Alebo som mohol depresívne bafkať cigaretku na balkóne, posrkávať si horúcu nesku a priťahovať blesky, aby som ich následne uväznil vo foťáku. To by bola nedeľa ako sa patrí. Lenže to by som nemohol byť taký smoliar. Hodím informatívny pohľad cez okno...do frasa, neverím vlastným očiam! Slnko svieti na plné pecky. To zas bude makanica. pokračovanie článku
Minule som bol mojou polovičkou vlákaný do víru veľkomesta. Nesmejte sa, na naše provinčné pomery je to veľkomesto Nebudeme však súdiť túto osadu, ani jej pôvodné obyvateľstvo, či nedajbože privandrovalcov až odkiaľsi z ďalekého východu. Pre istotu sa budeme tváriť ako japonskí turisti, čo znamená menej slov a viacej fotiek. Obujte si športovú obuv, lebo budeme chodiť krížom-krážom. pokračovanie článku
Podujal som sa, pre mňa osobne, na neľahkú úlohu, podať čitateľskej verejnosti dostatočne vyčerpávajúcu správu o tohtoročnom splavovaní rieky Hron. Z doterajšieho textu je snáď jasné, že našou hlavnou úlohou bolo to, aby to s nami išlo pekne dolu vodou. pokračovanie článku
Ak si myslíte, že dnes tu budem textovať o francúzskom kulinárskom umení, tak sa zase raz poriadne mýlite. Aj keď, teda jeden Francúz sa tu vyskytne. Čožeby aj nie, veď sme na skok od ich hranice. Lenže on, ľudkovia boží, on Vám tie žaby hltá surové! A mám taký zmiešaný pocit, že aj celé a za živa. No hotový horor! Do našej prechodnej obce, môžem byť aj trochu konkrétny, priamo do dediny Großweier, sa koncom februára prisťahovala jedna podarená, medzinárodná rodinka. Hlava famílie pochádza z Alsaska. My všetci, ktorí sme nevyrušovali počas hodín zemepisu, nejedli sme vtedy desiatu, nekukali babám kade tade, ale zodpovedne nasávali vedomosti, tak my to vieme, že Elsass je vo Francii. Ale to je ešte nič! Ženu má Nemku, z Freiburgu a tá tie chúdence, bezbranné to obojživelníky konzumuje tiež! pokračovanie článku
Tak tento dnešný, vlastne včerajší, recept vznikol tak, ako drvivá väčšina mojich kulinárskych pokusov. Náhodne a spontánne. No, náhodne nie, lebo hladný som nebol náhodou, ale naozaj a ešte k tomu aj poriadne. Čo dnes budeme kuchtiť? Latku máme nasadenú od posledného varenia primerane vysoko, samozrejme vzhľadom k našim schopnostiam. Kuracími prsiami ju istotne nepodlezieme a dochutíme ich spôsobom, ktorý trošku vymyká bežnej praxi. Neskutočne primitívna záležitosť, až tak, že získava punc geniálnosti. Poďme variť. pokračovanie článku
Pred pár dňami som písal v Nemecku článoček o ich dedinských operencoch. Polovička to doma, to ako na Slovensku, čítala a takto sa mi prihovorila prostredníctvom internetového komunikačného kanála: „Máme nových susedov a neustále rušia nočný kľud. Príď domov, napíšeš o nich článok, nech ľudia vedia, čo sa tu u nás v Prievidzi deje!" pokračovanie článku
Niektoré jedlá sú poriadne rafinované. Teda ani nie tak svojou prípravou, ale tým ako sa správajú. Napríklad také pľúcka na smotane. Ale špenátový prívarok a nakoniec aj také lečo. Takže máme tu tri traumatizujúce pokrmy. Ale prečo? Lebo ich nachystali v školskej jedálni a ja sa dodnes preto strhávam zo sna. Neviem ako tam varia teraz, ale počas mojich školských čias to bolo niečo otrasné. Pritom, tie isté jedlá, ak sa pripravia doma, teda ak ich pripraví niekto, kto to vie, tak je to jedna báseň. Ako uvidíte, nie je to žiadna zvláštna veda. Lečo som do dnešného dňa ešte nerobil. Ani sám neviem prečo, veď je to pokrm s nenáročným procesom prípravy a netrvá to ani celú večnosť. Samozrejme otvorenie konzervy a prihriatie jej obsahu je rýchlejšie, ale smelo dokážem tvrdiť, že v tomto dnešnom prípade som potravinársky priemysel porazil. Repkový olej je už na panvici, tak ide sa kuchtiť. pokračovanie článku
Tak sa veci majú, že k napísaniu tohto blábolu som bol vyprovokovaný. V utorok som čítal tu niekde na blogu diskusiu pod jedným pi(j)anským článkom. No a tam môj virtuálny kamoško - Palino Satko napísal, že teraz (po spoplatnení diskusného príspevku od štvrtého po nekonečno) píšu na blog iba autori, ako by som sa vyjadril, aby som zbytočne neťal do živého, teda nazvime ich povrchnými. Teda nazvime sa povrchnými. Len taká zábavka, nič hodnotného, čo by stálo za diskusiu, sa v článkoch nevyskytuje. No a to je presne tá správna chvíľa, kedy ja musím uverejniť ten svoj výplod. Dnes to bude o operencoch a o iných podobných vtákoch. pokračovanie článku
Hokejisti moji skvostní, mal by som na Vás takú malú, fakt iba jednozápasovú prosbu. Naozaj by mi bodlo, keby sa Vám podarilo poriadne vyprášiť tie nemecké hokejové kožuchy. Treba úvodom deklarovať, že občan pracovne pôsobiaci v germánsky hovoriacej cudzine, konkrétne v Nemecku to má v šírení osvety niekedy naozaj mimoriadne ťažké. Bolo by preto veľmi fajn, keby sme porazili nemeckého hokejového súpera. Lebo ja na nich už sám nestačím a preto treba aspoň tým desiatim percentám Germánov pripomenúť, že sme tu aj my - Slováci. Zistil som, že príslušníci veľkých, lepšie asi bude, ak napíšem že početných národov sú niekedy až prehnane úprimný. Samozrejme iba vtedy, ak hodnotia nás, malé fliačiky na glóbuse. pokračovanie článku
Teda, poviem Vám to tu celkom na plnú hubu a nevadí mi, že to bude čítať aj triedna učka, dnes sa mi vôbec nechce ísť do tej ich blbej školy. Máme tu síce kratší týždeň, lebo pondelok sa neučilo, ale aj tak. Čo ja by som dal za taký poctivý, zdravý, chrípkový vírus. Inak ja som v pondelok nemusel trapošiť pri polievaní. Naši sa vždy radšej preventívne odcestujú aj so ségrou na chatu. Samozrejme si nezabudnú pribaliť aj mňa. To preto, aby ich mal kto vyšibať a popolievať. pokračovanie článku
Veru tak. Ideálne by bolo, keby ste sa zmenili nielen Vy, ale vlastne všetko okolo mňa. To by som sa potom nemusel ja preinačovať. Lenže, čo keby potom na mňa, vyznávača nemenných a trvalých hodnôt, doľahla jarná únava, šikovne prevtelená do ľahkej depresie, totálneho vyhorenia, či do inej podobnej novosvetskej pliagy. Viete Vy čo, zostaňte pekne krásne rovnakí, meniť sa idem ja. pokračovanie článku
Nám, pracovným turnusákom, poslušne plniacim uzávery posledného zjazdu ľubovoľnej, momentálne vládnucej strany, že za prácou sa musí cestovať do šíreho sveta, sa nepošťastí byť vždy v tú správnu chvíľu na tom správnom mieste. Pravidlo, že ja sa všetko dôležité dozviem ako posledný a väčšinou aj tak po funuse, bolo v tomto prípade porušené. Informácia, aby som necestoval do sveta, že veď svet príde sem k nám, bola doručená načas a neklamala. Preto vypnite mobily, došuchocte konečne cukríčkami, lebo predstavenie sa začína. pokračovanie článku
Dnes si spoločne trošku zalietame vysoko v oblakoch. Lebo človek, to je vám taká fajta, že furt bude hútať nad niečím, čo mu práve momentálne chýba. No a raz v noci, muselo to byť v noci, lebo vtedy usilovní pracanti naberajú sily v spánku spravodlivom a hodnoty tvoria iba lenivci, čo sa im nechce makať a preto vynaliezajú všakovaké vynálezy. Teda ešte raz, raz v noci prišiel nejaký fiškus mazaný na holú skutočnosť, že nie je žiaden anjel a preto nemá krídla. A on to veru takto nenechá! pokračovanie článku
Priatelia moji, práve teraz nadišiel ten správny čas, aby ste sa otestovali. Nech viete čo ste zač a čo sa ukrýva vo vašom hlbokom vnútri. Samozrejme že nasledujúci článok je určený aj pre mojich nepriateľov. Nebudete potrebovať žiadne pomôcky a vstup nie je obmedzený výškou IQ. Treba pripomenúť, že test som nevymyslel ja. Poslala mi ho moja neter Andrea v nemeckom jazyku napísaný. Autorský zdroj mi nie je známy. Testovať budeme sami seba. No to by sa Vám tak hodilo, skúšať si to na nevinnom blížnom. Výsledok samozrejme nemusíme povinne vykričať do celého sveta. Skôr ako začneme, tak bude prísaha. Opakujte po mne: „Prísahám, že nebudem švindľovať, aj keby neviem čo bolo!" Lebo tento test sa dá urobiť iba raz a kto bude klamať, ten sa síce (možno) nedostane do pekla, ale vytrestá a oklame iba sám seba. pokračovanie článku
Sme my Vám teda ale podarená rodinka. Tak zase sa raz našim niečo podarilo. Človek tu jednoducho nemá absolútne žiadne práva. Len samé blbé povinnosti. Miro by povedal že debiloviny. Prekliaty život! Aj minule. Spokojne si snívam svoje škôlkarské nevinné sníčky a keď som práve v tom najlepšom, áno keď ma majú zvoliť za náčelníka kmeňa, tak nastáva zemetrasenie. Niekto mnou lomcuje o dušu a budí ma do krutej reality. pokračovanie článku
Tak som sa rozhodol, že Vám niečo načarbem. Lepšie napísané, že niečo namachlím, lebo písať sa mi dnes namojdušu veľmi nechce. U nás doma sú tuším teraz prázdniny, tak komu by sa chcelo. Vlastne to ani nie je celkom určené pre Vás. Keďže sa však moje autorské počiny nedajú vzhliadnuť v žiadnej galérií, či múzeu, uľútostilo sa mi Vás a niečo drobné, takú lahôdku, Vám tu ukážem. Máte pravdu že trepem, chcem sa iba chvastať. Ide sa teda machliť. pokračovanie článku
Dnes bolo v škole tak fádne. Ani telesnú sme nemali. Vtedy to stojí za figu borovú, lebo nemôžeme okukovať dievky. Už aby som bol doma. Naši sú ešte v robote, tak sa môžem vypariť von hrať futbal. Musím to využiť, lebo ak sa to všetko prevalí, dostanem zaracha. Ani žiadna telka nebude. To bude naprd, lebo Miro hovoril, že v sobotu večer budú dávať nejakú šikovnú Mejkpísovú a aj v tom einkeselbuntesi budú hanbaté tanečnice. A ono sa to raz určite prevalí. Tá krava ma dnes teda nemusela vytiahnuť pred tabuľu. Ako to môže vedieť, že zase som sa nič neučil. Ale raz s ňou vybabrem a mrknem sa do učebnice. Že neučíte sa pre známky, ale pre seba, bla-bla-bla. Tak načo potom skúšajú. Ešte že som si prezieravo zabudol žiacku knižku doma. Veru, niekde som počul, že šťastiu treba pomôcť. Vraj také šťastie praje odvážnemu. To sa mám akože priznať? Čo ste pipi? Teraz? Práve keď frčia štyria tankisti so Šarikom? pokračovanie článku
Isté je, že novinárčina by ma neuživila tak dobre, ako sa to momentálne darí strojárine. Pociťujem totiž v duševnej oblasti absenciu dostatočne rýchlej ruky. Písať by sa malo svižne, najlepšie na nejakú pálčivú tému a hlavne by to malo ísť samé od seba. Napríklad, že čo bolo včera v TV a ako to na mňa, poctivého platiteľa všetkých možných daní, nesmierne doľahlo. Ešte dobre, že je naporúdzi „Rýchla noha". Aby sme sa dopracovali k tomu, čo to vlastne je, povieme si najprv čo to nie je. Tak určite to nebude žiaden indiánsky špehúň, vysnorivší nepríjemný fakt o financovaní nepriateľského kmeňa, následne doručený zrýchleným presunom náčelníkovi. Ani dolná končatina náčelníka/-čky, ktorou vykopne príslušného skorumpovaného lumpa, to nie je. Latinčinárom je to už dávno jasné, preto sa iba pohrdlivo usmievajú popod fúzy. Nám, čo tento mŕtvy jazyk neovládajú, nech je nápomocný zobrazený obrázok. Áno je to velocipéd. pokračovanie článku
Keď tak nad tým celým premýšľam...jáj, však Vy vlastne netušíte čo momentálne tak tuho zaťažuje moje mozgové centrum. Kto ma nemá (tu na blogu) prečítaného, ten by si mohol myslieť, že so stopercentnou určitosťou tu budem rozoberať nejakú životne dôležitú vec. A to si píšte, že budem! Ale pekne od začiatku. Onehdy, a táto informácia by Vám nemala byť až taká neznáma, bol na Zemi raj. Nie, priatelia moji, nemám na mysli obdobie vlády komunistickej strany v našich končinách. No a v tomto edene sa voľne pohybovali dve osoby opačného pohlavia. Eva a Adam a boli bosí. Ale keby len to, oni Vám boli na dôvažok cakúm prásk nahí, takí holotrti to boli. Viete medzi nami, ja tým figovým listom, pomocou ktorých cenzori zahaľujú určité životne dôležité orgány, neverím. Veď ako to tam drží? Žiadna šnúrka, či nejaký opaštek, vôbec nič tam nie je. pokračovanie článku
„Dnes je sviatok náš, neskúšajte nás!"- neochvejne sme my bojovali za starých dobrých časov proti nenávidenej totalite. Naši červenogvardejci si to ale spískali sami. Keby bol Medzinárodný deň študentstva sviatok ako má byť, teda kompletný, aj s dňom pracovného voľna, dopadlo by to veru inak. Žiactvo by sa pekne rozpŕchlo domov. Starostlivý rodič by ho privítal vyprážaným bravčovým šniclom...a bolo by dobojované. Tribúni ľudu by sa po kalorickom obede maximálne tak vykotili leda na kanapu. Revolúcia sa totiž s plným bachorom robiť nedá. Nech si dnes ale hovorí kto čo chce, bola jednoznačne prínosom. Čo významného priniesla? Napríklad kivi. Chlpatý zemiak bol asi postrachom celého ÚV KSČ, keď ho pred nami tak urputne utajovali. Alebo brokolica. Kto vtedy chyroval o niečom takom výstrednom a preto aj protisocialistickom? Všade iba samý karfiol. Aj to iba pod pultom a v lete. Lenže okrem pozitív nám priniesla aj negatíva. pokračovanie článku
Občas, väčšinou cez víkend, ma prepadne taký nostalgický moment, že ani sám neviem prečo a spomeniem si na tú najnepodstatnejšiu vec, alebo príhodu, ktorá sa mi vyskytla. Tak napríklad aj dnes. Je sobota a tá sa zaraďuje do konca týždňa. Na vysokej škole sme mali neskutočne nezáživný predmet s názvom Matematika I, II určite tiež a zdá sa mi že aj III. Diferenciálne rovnice tretieho a štvrtého rádu, veď to poznáte sami. Toto učivo nám prednášal taký noblesný pán s fotografickou pamäťou a ten nám hovorieval: „Kolegovia, lenivosť je najprirodzenejšia ľudská vlastnosť." Proti prírode sa ísť nedá, preto sa tejto zásady držím ako kliešť. No a nech mi tu niekto tvrdí, že vysoká škola mladému človeku nič nedá. pokračovanie článku
Závistlivosť je jedna škaredá a nepekná vlastnosť, tak preto o nej radšej písať ani nebudem. Určite spravím oveľa lepšie, ak budem nezáväzne fabulovať na inú tému, mne tak blízku. Rozpíšem sa o závislosti. Ja, ako človek omylný, som závislý od kadekoho a aj od všetkého možného. Ako uvidíte, tak aj taká bežná a obyčajná (drogová) závislosť môže byť inšpiratívna. pokračovanie článku
Poviem Vám, niekedy je oveľa ľahšie niečo si v kuchyni pripraviť, ako o tom písať. No a v mojom prípade je to aj rýchlejšie. Milujem rýchle a jednoduché recepty. Sedím, do monitoru hľadím a škrtám jeden názov, pre tento článoček, za druhým. Potvorsky prelietavá múza samozrejme široko-ďaleko nikde. Nechce sa jej napriahnuť a poriadne ma kopnúť. Milostivá sa najskôr urazila a nechala sa láskavo pozvať na obed iným šéfkuchárom. Nevadí, my sa tu zaobídeme aj bez nej. Aspoň sa nám toho viacej ujde. Ale už je to tu, názov článku a zároveň aj receptu sa práve zrodil. Prečo práve kúpeľný? Moja telesná schránka sa momentálne nachádza v Bádensku. Baden po nemecky = kúpať po slovensky. Tak preto. Bez nejakých serepetičiek by tam mohlo svietiť že napr. kúpeľňový, alebo kúpajúci sa. Alebo hocičo iné, čo nás napadne. Ak pridáme čo len chceme pred zajačika, vždy to bude mať ten správny erotický náboj. Ako hovoria televízni kuchári, varenie doma je sexi a je in. Poďme si teda trochu zasmilniť. pokračovanie článku
„Akože fajn, ale čo veľa, to je veľa. Chcela si ísť do arboréta? Chcela. Boli sme tam? Boli. Alebo tie Topoľčianky. Aj tam som sa obetoval. Našťastie aj obedoval. A ako teplo bolo. Tak čo už zase vymýšľaš s nejakou záhradou. Nejdem nikam, v telke bude parádny dokument o zvieratkách." - vrieskam neohrozene na svoju polovičku. Samozrejme v duchu, veď predsa nechcem, aby sa mi prihodil nejaký úraz. Takže my ideme dnes do záhrady a Vám neostáva nič iné, ako sa k nám pridať. Chlebníky s proviantom nebudeme potrebovať, sme predsa v únií. Úplne bude postačovať bankomatová kartička. Trasa je stanovená, nádrž plná, stěrače stírají a nás už túžobne očakáva Gottwaldov. Pardon, čo to trepem, samozrejme že Zlín. pokračovanie článku
Ak ste si to v návale každodenných starostí nevšimli, tak v Európskej únií sme si už nejaký ten rôčik odskákali. Je najvyšší čas, aby sme sa tomuto zoskupeniu štátov kukli trošku zblízka na zúbky. Otvorte si láskavo svoje atlasy, ideme cestovať. Máme tu určitú skupinu ležovísk - letovísk. To sú tie krajiny, ktoré dostali od bohov do vienka more. Tam chodíme my, rodení suchozemci, asi najradšej. Čaboríme sa v slanej vode a inom onom, opekáme pokožku do červena a sme takí pozitívne šťastní. Ďalšiu kastu vyvolených tvorí množina lyžovísk - zimovísk. Je to hlavne tam, kde sa hemžia kopce so snehom. Všetko ostatné v Európe sa dá považovať za turisticky šedivý priemer, ktorý si absolútne nezaslúži, aby na ňom spočinula noha Slovenského pútnika. Nie že by tam nebolo čo očumovať, aj nákupné strediska majú, ale je to od nás sakramentsky ďaleko. Tak sa teda aspoň takto virtuálne mrknite, možno motyka strelí a Vy sa tam raz naozaj vyberiete. pokračovanie článku
Pôvodne sme mali dnešnú exkurziu absolvovať v jeden deň, spolu s prehliadkou arboréta v Mlyňanoch. Vedúca zájazdu má niekedy nehorázne tvrdé normohodiny. Asi založím v našej rodine odbory, alebo aspoň jednočlennú anti ( Word mi ponúkol automatickú opravu - Anči) feministickú platformu. Tak to radšej nie, to by ma mohlo vyfackať. Domasedov musím rázne, prvý a zároveň aj poslednýkrát na tomto mieste upozorniť, že Topoľčianky nie sú Topoľčany. Tak prosím nasadať, pripútať sa bezpečnostnými pásmi a frčíme. pokračovanie článku
Ešte stále strojár.
